Na tejto stránke sa dozviete niečo o zložení obyvateľstva, národnej povahe či súčasných problémoch obyvateľov Vietnamu. No a taky o ďalších libůstkách, ako je šport či geomancie.

Zloženie obyvateľstva

Zloženie vietnamského obyvateľstva je do značnej miery ovplyvnené historickými udalosťami. Invázia do Čamského kráľovstva a potom do khmérskej ríše spôsobila, že Čamovia a Kméri patrí medzi najpočetnejšie národnostné menšiny. V delte rieky Mekong žije dnes na 1 000 000 Khmérov. V pobrežnej oblasti tiahnuci sa od mesta Da Nang na severe bývalého Južného Vietnamu až po Phan Rang neďaleko Da latu žije pre zmenu 1 000 000 Čamov.

Ďalšie skupinky národnostných menšín prišli na sever Vietnamu z Tibetu a Číny. Usadili sa poväčšinou v horách, ktoré Vietnamci z nížin považovali za bezcenné, pretože sa im zdali nevhodné pre pestovanie plodín. Etnickí Číňania dnes žijú väčšinou vo veľkých mestách a venujú sa obchodu.

Mnoho horských kmeňov, ktoré obývajú vyššie položené regióny, vedú polokočovných život a pestujú plodiny na tzv suchých poliach. Tá si sami vytvárajú rúbaním a vypaľovaním lesného porastu na horských svahoch.

Vláda sa kmene snažila primäť k pestovaniu plodín v nižšie položených oblastiach, ale tie sa z hôr nechcú odsťahovať. Letá boli zvyknuté na svoj nezávislý spôsob života, a tak sa nie je čomu diviť, že sa odsunu bráni. Aj tak už ale stratili mnoho zo svojej výlučnosti. Ich životy sú ovplyvňované okolitým svetom a jeho vymoženosťami, vrátane turistov. Hoci je vo Vietname úradným jazykom vietnamčina, väčšina horalov dodnes hovorí len svojim kmeňovým jazykom.

Bahnarové

Ide o kmeň, ktorého príslušníci uctievajú stromy. Riadi sa svojim vlastným kalendárom, v ktorom je 10 mesiacov vyhradené obrábanie pôdy a ďalšie dva mesiace sa oddávajú spoločenským povinnostiam, akou sú svadby, obrady a sviatky.

Dzao

Príslušníci kmeňa Dzao žijú u čínskych a laoských hraníc a vykonávajú zložité obrady k uctievanie duchov svojich predkov, ktorých súčasťou sú zvieracie obete.

Hmongové

Patrí medzi najpočetnejšie národnostné menšiny a dnes ich na území Vietnamu (prevažne na severe) žije vyše pol milióna. Stretnete sa s nimi v horskom mestečku Sapa a jeho okolí. Hmongové sú známi pestovatelia ópia a najrôznejších liečivých bylín. Správajú tiež množstvo domácich zvierat. Hmongové sa rozdeľujú ešte na niekoľko podskupín, ktoré spoznáte podľa odlišného odevu.

Džarajové

Kmeň žije v oblasti středovietnamské vysočiny. Medzi zaujímavé zvyky kmeňa patrí ponuky na sobáš. Sú to spravidla ženy, ktoré navrhujú džarajským mužom sobáš, a to prostredníctvom dohadzovač, ktorý je poverený potenciálnemu ženíchovi odovzdať medený náramok.

Nungové

Ich počet sa odhaduje na ¾ milióna a žijú blízko hraníc s Čínou. Vo väčšine osád dodnes pôsobí medicinmani, ktorý pomáha dedinčanom zaháňať zlých duchov a vyliečiť chorých.

Sedangové

Sedangové patrí medzi unikátne kmene žijúce v oblastiach stredného Vietnamu. Členovia kmeňa nepoužívajú priezvisko a zakladajú si na rovnoprávnosti oboch pohlaví. Sedangové dodnes dodržiavajú prastaré zvyky, ako je rodenie detí na okraji pralesa, zdieľanie majetku so zosnulým a zanedbávanie hrobov.

Národná povaha

Vietnamci všeobecne sú veľmi pracovití ľudia, ktorí razia heslo „kto neskoro vstáva (rozumej dlhšie ako v 5:00), musí byť zaručene chorý“.

Tradičný životný štýl sa odvíja okolo rodiny, viery a poľnohospodárstvo. Keďže oddávna žijú celé generácie rodinných príslušníkov obvykle pod jednou strechou, je pre nich veľmi ťažké pochopiť, že existuje niečo ako osobný priestor. Nie je teda výnimkou, že si napríklad v lôžkových vlakoch sadnú bez zaváhania na lôžko, na ktorom vy zrovna ležíte a čítajú si noviny, alebo si len tak rozprávajú s ostatnými náhodnými vietnamskými cestujúcimi, ktorí sa odnikiaľ nahrnie k vám do kupé a obsadia všetky voľné miesta na ostatných posteliach.

Ženy majú vo Vietname, tak ako v ostatných ázijských krajinách, nulové rozhodovanie (platí zvlášť na vidieku) a často sú to práve ony, kto vykonáva ťažkú ​​fyzickú prácu. Hlavne vo veľkých mestách sa však v súčasnosti situácia veľmi rýchlo mení.
Vidiek sa tiež stretáva s veľkou mierou negramotnosti. Deti často nemajú ani základné vzdelanie a nevie čítať ani písať. Väčšinou pomáhajú rodičom na poliach, alebo chodí predávať na trhy a do školy buď nechodí vôbec, alebo len veľmi nárazovo.

* „Stratiť svoju tvár“ alebo naopak „mať dobrú tvár“ *

Mať tzv dobrú tvár je vo Vietname nesmierne dôležité. Je pre miestnych obyvateľov synonymom prestíže a jej uchovanie je tak zásadný, že udržanie dobrej tváre mnohokrát privedie rodiny až na pokraj krachu - takým príkladom môžu byť napríklad svadby, kedy sa od rodiny, ktorá organizuje svadobnú hostinu, očakáva, že zabudne na rodinný rozpočet a vystrojí hostinu, o ktoré si budú rozprávať miestne ešte veľmi dlho. Ak hostinu organizuje naozaj chudobná rodina, môže sa zo svadby spamätávať ešte niekoľko rokov. Aj napriek tomu sa bez najmenšieho zaváhania zadĺži.

Stratiť svoju tvár však môže aj turista. Ak napríklad pri jednaní s Vietnamci začne byť netrpezlivý alebo dokonca rozčúlený, pre Vietnamcov týmto okamihom prišiel o všetku dôstojnosť a prestíž a ďalšie šance na vyriešenie problému sú nenávratne preč. Viac o „tvárach“ aj v sekcii „Zjednávanie“.

Problémy súčasnosti a ako vidí nás, belochmi

V súčasnej dobe Vietnam zažíva obdobie veľkého sťahovania, kedy sa ľudia z vidieka hromadne presúvajú do vietnamských veľkomiest za vidinou lepšieho života. Tak ako viacmenej všade inde, aj tu končí nezanedbateľné percento neúspešných žien aj mladých chlapcov v rukách pasákov, ktorí ich následne núti k prostitúcii. Väčšina z nich nemá odvahu (a niekedy ani chuť) sa vrátiť späť k rodine na vidiek, a tak sa takému tlaku radšej podvolia. Niektorí sa nechajú zlákať aj k vycestovanie z Vietnamu a končí väčšinou za hranicami v erotických kluboch v Phnom Penhe v Kambodži. Niekedy sa tak deje aj s vedomím rodiny, ktorá niektoré z detí pasākumi v podstate predá, aby sama prežila.

Tak ako my, belosi, chceme byť každé leto za každú cenu opálenie, aby naša koža získala bronzový nádych, tak ostatné - zjedia - obyvatelia tejto planéty by chceli mať tak krásne bielu kožu ako napr Európania. Krátko po príchode do Vietnamu sa im teda budete zaručene páčiť. Predovšetkým Vietnamky robia všetko možné, aby sa ich kože slnečné lúče pokiaľ možno vôbec nedotkli. Stretnete teda zástupy žien s elegantnými slunečníčky (tie menej parádivé používajú obyčajný dáždnik), v košeliach s dlhými rukávmi, alebo v hodvábnych rukaviciach dlhých až po lakeť. Na vidieku má potom každý na hlave bambusový špicatý klobúk (ktorý sa dá mimochodom zohnať iv zaručene nepremokavé úprave - je zvrchu potiahnutý igelitom alebo nalakovaný). Ak sa teda niekde budete obdivovať ich hnedej farbe kože, myslite na to, že je tým môžete do hĺbky duše uraziť.

Ďalšie vietnamskej fajčiarsku delikatesu

Vietnamci sú tiež nadšení športovci. Národným športom je badminton, ktorý Vietnamci hrajú úplne všade. Veľkej obľube sa tešia aj tenis, stolný tenis a volejbal. Vyššia vrstva začína „bojovať“ s golfom, aby sa tak mohla lichotiť do priazne svojim zahraničným obchodným partnerom. Čo sa týka pasívneho športovanie, celkom jednoznačne dominuje televíznym kanálom futbal. Fanúšikovia sa neobmedzujú len na ázijskú ligu, ale orientujú sa aj v tímoch a súťažiach zo Západu. Ich znalosti sú koľkokrát hlbšie ako vedomosti hociktorého nášho futbalového nadšenca. Keď počujú, že ste z Česka, vysypú z rukáva mená českých hráčov a tímu, za ktoré momentálne kopú. Presne vedia, kedy a komu dal kto gól, a ako si ten ktorý futbalista stojí v rebríčku najúspešnejších futbalistov sveta.

Ak chcete Vietnamca potešiť, prineste so sebou do Vietnamu kapsu plnú futbalových kartičiek s menami a obrázky hráčov.

Jednou z ďalších tradícií je geomancie . Ide o metódu, ktorú skúsení geomanti určujú polohu hrobiek, pagod i domov. Najmä polohe hrobiek sa venuje veľká pozornosť, pretože zlé postavenie hrobu môže mať za následok problémy s nespokojnými a nepokojnými duchmi zomrelých. Rovnaká zásada platí aj pre polohy domácich oltárov.
So spokojnými duchmi súvisí aj tzv uctievanie predkov, ktoré sa vo Vietname objavilo dlho pred budhizmom a konfucianizmu. Uctievanie predkov vychádza z toho, že duša po smrti žije ďalej a stáva sa ochrancom svojich potomkov. Preto je považované za hanebné, ale aj nebezpečné, aby sa na ne duch nejakým spôsobom rozhneval. Vietnamci uctievajú predkov pravidelne, najmä v deň výročia ich smrti. Ak predkov prosí o pomoc, modlia sa k nim a prinášajú im tzv obětiny. Každý potomok má navyše časť pozemku vyhradenú práve pre svojich predkov a všetky výnosy z pôdy potom putujú na podporu zosnulých.